2-násobný federálny majster, dlhoročný hráč a tréner klubov HC Košice, Banská Bystrica, Trenčín, Michalovce, HK Sanok... Počas kariéry odohral 587 zápasov a strelil 237 gólov. Od ročníka 2018/19 je trénerom klubu HC 19 Humenné. Ako hráč bol ukážkovým príkladom pracanta a svedomitosť vyžaduje aj od svojich zverencov. Vyznávač kréda, že iba poctivá práca môže priniesť zaslúžené výsledky, zhodnotil nielen PLAY-OFF Slovenskej hokejovej ligy, z pozície trénera Humenčanov.
Aká bola z vášho pohľadu séria štyroch zápasov play-off ?
"Žiaľ, nevyšiel nám prvý zápas, ktorý sme dosť hladko prehrali, aj keď prvá tretina bola vyrovnaná a mali sme aj šance. V druhom zápase sme podali veľmi dobrý výkon, v závere sa nám podarilo znížiť, no power-play je vždy vabank a tam nám to nevyšlo. Aj tretí zápas bol vyrovnaný, no nestrieľame góly, boríme sa s tým celú sezónu, nemáme vyloženého strelca, ktorý by vedel zápas rozhodnúť. Dal by som to do rovnice: veľa šancí = málo gólov. O zápasoch rozhodovalo zakončenie a to bolo neefektívne. Mužstvo, ktoré má vo svojom strede "zakončovateľa" v pravom slova zmysle, to vyhráva. Vytvorí si pár šancí, strelí góly a do konca to už ubráni. My sme skladali tím, ako sme vedeli. Prišli neplánované pauzy, čo sa už odzrkadľovalo do konca sezóny. Kondícia chýbala, iné mužstvá trénovali, my sme dlho stáli kvôli karanténam a ochoreniam. Prirovnal by som to k citrónu, ktorý keď vyžmýkame, tak už svoju silu nenasaje. Hrali sme proti mužstvu, ktoré si naplánovalo, že chce hrať finále, prípadne postúpiť do extraligy a ide tvrdo za tým cieľom".
Táto sezóna bola iná, ako predošlé. Pandémia, rôzne stopky, ochorenia. Ako sa to prejavilo na tíme, hráčoch a celkovo ?
"My sme stáli tri týždne, čo s nami išlo výkonnostne dole. Nemohli sme trénovať. Neskôr sme trénovali na ľade len šiesti, tréning nebol spoločný a po takýchto tréningoch sme išli hrať súťaž. Bolo to náročné obdobie aj na psychiku hráčov. Každý od nich totiž očakával veľké výkony, no nikto už nepozeral na to, že jedenásť chlapcov si prešlo koronou. Každý normálny človek je rád, že koronu prežije. Títo chlapci po karanténe nastúpili do tréningového procesu. Po chorobe má byť dva až štyri týždne len 50% záťaž. My sme išli hneď od začiatku, čo bolo na chlapcoch vidieť a vypomstilo sa nám to. Chýbali nám sily, mali sme nahustený program a naviac sme mužstvo, ktoré má najťažšie podmienky z celej ligy. Najbližšie sme mali Spišskú Novú Ves a ešte Martin, všetko ostatné bolo ďaleko. Nacestovali sme obrovské množstvo kilometrov a strávili hodiny v autobuse. Niekto si to nevie ani predstaviť. Keď ide hráč do postele o štvrtej ráno, veľa toho nenatrénuje. Stráca sily, plánovaný tréningový proces tam nemôže existovať, keďže je unavený po zápase, nevyspatý z cesty. Celá táto sezóna bola špecifická. V play-off sa kondičná príprava prejavila. Martin bol živší, nakorčuľovaný, my sme takéto možnosti nemali. Hrali sme aj tri zápasy v týždni a to je veľmi veľa. Musíme sa s tým naučiť žiť. Možno sa aj pripraviť na to, že takéto podmienky tu budú stále".
Play-off je za nami, aké budú najbližšie dni ?
"Po poslednom zápase si dáme deň voľna, potom sa stretneme, najskôr pri nejakom obede, zhodnotíme sezónu, poďakujeme hráčom, ja osobne poďakujem vedeniu, hlavne pánu Ždiňákovi, ktorý sa o to všetko staral a vytváral nám podmienky, ktoré by nám iné kluby mohli závidieť".
Táto sezóna sa hrala bez fanúšikov na štadiónoch. Máte pre nich nejaký "odkaz na záver" ?
"Cítili sme ich podporu, aj keď na internete a sociálnych sieťach, ale taká je doba. Vedeli sme, že sledujú to diane, čítali sme vyjadrenia, mali rôzne pripomienky, no nie každému sa všetko páči a všetko výjde tak, ako by chcel. Ale taký je šport. Šport sa nedá naplánovať. Škoda, že štadióny neboli otvorené aj pre fanúšikov, určite by sa nám hralo ľahšie, keďže domáce publikum je veľmi dobré a ženie nás vpred. Určite by to bol ten pomyselný siedmy hráč na ľade. Všetkých ich pozdravujem".
Váš tip na finále SHL ?
"Každý zápas je iný, každá sezóna je iná. Žilina, Martin, Spišská Nová Ves..."
Tréner HC 19 Humenné, Milan Staš a asistent trénera Rudolf Jurčenko
