Hokej sa hrá na ľade. To ostatné je zákulisie, ktoré mnohí nevidia, no nemajú problém sa k nemu vyjadriť. 

Prezident klubu HC 19 Humenné, Peter Ždiňák, pristupuje k svojej práci veľmi svedomito. Veľakrát aj na úkor súkromného života. Aj taký je hokej. O aktuálnej situácii v klube, o témach, ktoré hýbu verejnosťou, či sociálnymi sieťami, ale aj o súťaži a rôznych zmenách, nám porozprával v čase, keď je HC 19 Humenné, v polovici základnej časti TIPOS SHL. Je teda s doterajším pôsobením našich hokejistov spokojný ?

Celá správna rada, hokejový realizačný tím, sme nad mieru spokojní. Nespomínam si, aby sa v histórii humenského hokeja, niektorý z predošlých tímov v tejto časti súťaže, umiestnil sa tak vysoko. Väčšiu časť základnej časti sme dokonca boli na prvom mieste v tabuľke. Aktuálne sme na treťom a k dobru máme ešte jeden zápas. Je to ideálne umiestnenie, nakoľko bodovo veľmi nezaostávame ani za prvým či druhým tímom. V porovnaní s minulým rokom, keď sme na konci základnej časti mali 43 bodov, čo nám stačilo na siedme miesto, máme dnes 46 bodov. Bodovo sme teda veľmi dobre, a to sme v polovici ligy, ktorá je vyrovnaná a hrá v nej viac tímov. Spokojnosť je teda na správnom mieste, no nespíme na vavrínoch.

Klub nedávno informoval o zmenách v realizačnom tíme. Na už oficiálnu pozíciu manažéra, ktorú ste popri vašich iných povinnostiach doteraz bezodplatne zaskakovali vy, nastúpil Pavol Tirpák.

Z môjho pohľadu manažovania, to boli veľmi úspešné tri roky. Keď si spomeniem, v akom katastrofálnom stave som v roku 2018 prevzal hokej... Boli sme bez peňazí a potrebovali najmä dohrať ligu. Oslovil som sponzorov, kamarátov, ktorí do toho išli. Z ich peňazí sme išli my, a súťaž dohrali. Hodili nás do druhej ligy, kde nám už pomohlo aj mesto. Stále som však musel naháňať ďalšie a ďalšie peniaze, keďže liga stojí oveľa viac, než pokryla dotácia, ktorá išla na základne náklady. Už v prvej sezóne nového klubu HC 19 Humenné, sa nám podarilo dostať z druhej do prvej ligy. Minulý rok sme mali cieľ hrať play-off, ktorý sme splnili.

Všetko však išlo na úkor môjho osobného času, voľna a najmä rodiny. Hokeju, ktorý mal prednosť pred všetkým, som venoval dvadsať hodín denne. To mi už naznačovali aj moji najbližší, že takto to ďalej nejde. Povedal som si, kedy ak nie teraz, keď je to v klube trochu stabilnejšie.

Stabilnejšie znamená aj finančne lepšie?

Je treba rovno povedať, že klub nikdy nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov. Prišla dotácia z mesta, niečo zo zväzu, no stále bolo a je potrebné financie naháňať. Navyše sme nikdy nemali ani na manažéra. Sme v situácii, keď je to trošku stabilnejšie a je čas, kedy to môžem odovzdať manažérovi a ja ostávam vo funkcii prezidenta klubu. To neznamená, že si vyložím nohy na stôl. Naopak, všetok čas, ktorý mi doteraz manažovanie bralo, môžem teraz plne venovať „kolobehu“ za sponzormi, po našom „naháňaním peňazí“, či vyjednávaním podmienok pre klub.

Novým manažérom HC 19 Humenné sa teda stal Peter Tirpák...

Áno. Som veľmi rád, že sa nám podarilo dohodnúť s Petrom Tirpákom, ktorý hokejom žije. Je to veľmi skúsený človek, ktorý pri hokeji v Michalovciach strávil desať rokov a Michalovce doviedol až do extraligy. Tomu, čo robí sa rozumie, pozná hráčov, agentov, prvú ligu aj extraligu, pozná kluby, má plnú dôveru a plnú právomoc rozhodovať. Povedali sme si limit na výplaty, ktorý my mesačne máme a do tohto limitu sa bude musieť vmestiť a vyskladať to. Keďže má veľmi veľa skúseností, je to profesionál v tom čo robí, môže rozhodnúť aj o prípadných zmenách v mužstve, rozlúčiť sa s hráčom, či prijať nového. Má voľnú ruku a nielen ja verím, že to dopadne veľmi dobre.

Spomenuli ste hráčov. V kádri Humenčanov sa objavili nové mená, naopak niektoré zmizli. Prečo, a k akým zmenám došlo?

Sme veľmi radi, že sa nám podarilo posilniť tím. Prišiel k nám Matúš Chovan, ktorý odišiel zo Spišskej Novej Vsi. Ním sme vystužili obranu. Z minuloročnej brankárskej extraligy, vítame Filipa Krasanovského a sme radi, že máme konečne troch brankárov. Našu jednotku, Eugena Rabčana, máme na striedavý štart. Hrozí teda, že si ho jeho domáci tím, môže kedykoľvek stiahnuť. Tu sa dostávame k situácii, keď sme asi pred mesiacom prišli do väčších problémov. Odchovanec Jakub Balogáč, ktorý nám robil dvojku sa zranil, a my sme nevedeli zohnať brankára, ktorý by do zápasu šiel ako dvojka. Sťahovali sme brankára z Piešťan, ktorý klub stál cestovné + štartovné len preto, aby sedel na lavičke ako dvojka. Navyše sme nemali ani s kým trénovať. Padlo rozhodnutie, že takto to ďalej nepôjde. Potrebujeme troch brankárov. Ak sa nám jeden zraní... Voľba Filipa Krasanovského sa nám javí ako veľmi dobrá. Odchytal už aj zopár zápasov a brankársku otázku máme vyriešenú. Spomeniem ešte zraneného Kaščáka, ktorý by sa do zápasov mal vrátiť už počas tohto týždňa.

Zaoberať sa chceme útokom, kde možno ešte niekto príde. Dosť intenzívne pracujeme na návrate Humenčana Filipa Vaška, ktorý odohral veľmi dobré sezóny, získal veľmi veľa bodov, bol kapitánom, oporou. Aj keď o tom už nerozhodujeme my, urobíme všetko preto, aby nám to klaplo. Ale to je už tiež v kompetencii nového manažéra, Petra Tirpáka.

To boli príchody, poďme ale k odchodom. Veľa sa toho totiž porozprávalo a ešte viac popísalo. Kto teda a prečo z tímu odišiel?

V tíme skončil Ivan Fedorko. Pravda je taká, že skončil pre nezhodu s trénerom. Aj v tomto prípade som sa snažil nájsť kompromis. Venoval som Ivovi viac nášho spoločného času, debatovali sme o tom, ako ďalej. Snažil som sa to dať dokopy. Ivo je chalan z Humenného a ja chcem, aby Humenné reprezentovali najmä Humenčania. Napriek tomu, že spolu vychádzame veľmi dobre, sme ani po troch hodinách nášho rozhovoru, nenašli zhodu na vrátení sa Iva Fedorka do zostavy a do klubu. Dohodli sme sa na ukončení spolupráce. Ak sa rozhodne pokračovať v hokejovej kariére, držím mu palce a želám za klub aj za seba, veľa úspechov. Ivan má ku mne dvere stále otvorené. No hokej nie je len o hráčovi, ale o kolektívnej spolupráci. Za výsledky, ktoré má tím v tejto sezóne, vďačíme najmä trénerovi, ktorý priniesol nový pohľad na hru, nové skúsenosti, prácu s mužstvom a najmä spomínané výsledky.

Klub opustil aj Marko Lopuchovský. Talentovaný a skromný chlapec, ktorý sa, žiaľ, nedokázal presadiť v konkurencii hráčov, obrancov. Do tretice sme sa rozlúčili aj s obrancom Martinom Ondrejom, s ktorým sa klub dohodol najmä na začiatok sezóny, keď sme mali málo obrancov. Pri Ondrejovi sme na oboch stranách vedeli, že tu bude dočasne. Obom veľmi pekne ďakujem za nasadenie v zápasoch, želám im všetko dobré a veľa úspechov.

Veci boli teda vysvetlené, najmä pre tých, ktorí neúnavne atakujú sociálne siete a pýtajú sa, ako je to pri zápase so zostavou hráčov, kde sa niekedy neobjavujú známe mená. Ako to teda je ?

Toto rád vysvetlím. Naozaj sa to v poslednej dobe fanúšikovia pýtajú dookola, prečo nehrá či nenastúpil ten či onen hráč. Dôvodov je viac. Na zápas môže nastúpiť maximálne dvadsať hráčov. Ak je ich tam devätnásť či dvadsať, nemôžeme to naplniť ďalšími. Za zostavu, a teda výber hráčov zodpovedá tréner a jeho asistent. Tí vedia, kto je v akej forme, kto bol na tréningu a pod. Je to ich kompetencia. Jednoducho sa ostatní v ten deň nedostali do zostavy. My navyše fungujeme štýlom spoluprác s extraligovými Michalovcami aj Košicami, ktorí majú hráčov na rozmedzí piatej a štvrtej päťky. Znamená to, že chlapci trénujú, no štandardne nehrajú. Tréning im ale nedá to, čo zápasová prax. V hre musia byť, hrať, aby herné situácie z tréningov, reálne zažili aj v zápasoch. Extraligové kluby nám posielajú hráčov, ktorí sú natrénovaní, nastúpia, u nás si to odohrajú a my vtedy nechávame našich, prvoligových sedieť. Aj tu rozhoduje tréner a ak sa tak rozhodne, platí to. My v klube fungujeme rovnako. Chlapci, ktorí nedostávajú toľko priestoru u nás a nehrajú, idú na zápas do „druholigového“ Trebišova, s ktorým mame spoluprácu, a teda je to pre nich pomoc od nás, keďže do druhej ligy prichádza hráč, ktorý ma viac skúseností z prvej ligy. Rozdiel je aj v tom, že my trénujeme päť dní v týždni. V druhej lige je tréning dva či trikrát do týždňa. Ak naši chlapci v konkrétnom zápase nehrajú za nás, môžu byť, či sú k dispozícii pomôcť a hrať v iných kluboch. Vždy je to niečo iné, než len tréning. Takto si kluby hráčov posúvajú, tí naberajú a odovzdávajú skúsenosti a zatiaľ to funguje veľmi dobre. Aktuálne je však druhá liga pre pandémiu pozastavená.

Aby som išiel až do vyčerpávajúcej odpovede, ešte doplním, že je tu aj zmluva so SZĽH, podľa ktorej musí päť hráčov do 23 a dvaja hráči do 20 rokov, odohrať 50% zápasov. V Humennom ročník 2002 nemáme, tak k nám chodia hrať hráči ako Jacko či Vaculík z Košíc, Hájnik a Stripai z Michaloviec. Musíme splniť aj kritéria, ktoré máme dohodnuté so zväzom. V našom tíme nemáme žiadne veľké hviezdy. Okrem Velichkina, ktorý hral v KHL. Ostatné tímy majú oveľa viac extraligových hráčov. My máme mladé, ale veľmi dobré mužstvo, ktoré pod vedením trénera dosahuje krásne výsledky a tvrdo na sebe maká, aj tréningovým procesom, s dodržiavaním pokynov trénera.

Tak, ako iné kluby, aj HC 19 Humenné komunikuje so svojimi fanúšikmi a verejnosťou aj prostredníctvom sociálnych sietí. Niektorí majú pocit, že dosť málo, iní, že akurát. Sleduje klub rôzne vyjadrenia na Facebooku ?

Samozrejme. Patrí to k tejto dobe. Sledujeme to a veľmi často nás to mrzí. Vnímame to. Najmä ak prehráme dva či tri zápasy, čo je v hokeji bežné, tak sa nám fanúšikovia zmenia na neprajníkov, ktorí nám nadávajú, škaredo vypisujú, dokonca nás obviňujú aj z toho, že predávame zápasy. Ja osobne nepoznám športovca, ktorý nechce vyhrať zápas. Ani naši chlapci nejdú na zápas s tým, že ho chcú prehrať. Je to celé hlúposť. Uvediem príklad. Začne sa sezóna, hráte dajme tomu 10. kolo a budú vám písať o predaji zápasov? Kto by to kupoval, keď je ďalších štyridsať zápasov pred vami. Toto nemá nič spoločné so zdravým rozumom. Nad tým sa pozastavíte a poviete si, čo je to za človeka, ktorý také niečo dokáže šíriť. Fanúšik určite nie.

Mrzia nás tieto vyjadrenia a rovnako to mrzí aj chlapcov, ktorí to môžu čítať tiež. Mám pocit, že niektorí „experti na hokej“ na sociálnych sieťach si zabudli uvedomiť, že aj ten hráč je len človek, ktorý má svoj limit. Sme z Humenného, máme to všade ďaleko, no napriek tomu sa nevzdávame, cestujeme a ideme do zápasov. Našim najbližším klubom je Brezno. Chlapci sedia v autobuse veľa hodín. Mali sme týždeň, keď sme hrali tri zápasy vonku. Z jedného sa vrátili ráno okolo tretej, ďalší deň už cestovali opäť veľmi ďaleko. Toľko času, ktorý strávia v buse, tie nacestované vzdialenosti, ktoré nikto v tejto lige nemá a tiež tie výdavky na dopravu... Niekedy ich až obdivujem, keď po tak dlhej a vyčerpávajúcej ceste vystúpia, dajú si rozcvičku, idú do zápasu a ešte ho aj vyhrajú. Klobúk dole pred hráčmi, pred tímom. Potom sa stane, že prídete, zápas sa nevydarí, prehráte, lebo nie každý má svoj deň, cestujete sedem, osem hodín, a ešte si aj prečítate, aký ste neschopný, ako to neviete, ako by ste to mali, kto by mal hrať,  kto nemal a podobne. Toto asi nebudú naši fanúšikovia, ak také niečo dokážu.

Naši chlapci, majú tak ako ktokoľvek iný, aj svoj súkromný život. Ak potrebujú voľno, majú ho. Ak si potrebujú vyriešiť súkromné záležitosti, riešia si ich. To na verejnosť a sociálne siete nepatrí. Rovnako, ak sa niečo udeje v šatni, tak to tam má ostať. Potom sa objavujú zbytočné špekulácie, ktoré nám nepomáhajú, my sa k nim vyjadrovať nebudeme, nakoľko je to zbytočné. Vyjadríme sa vtedy, ak je k čomu sa vyjadriť, a ak to považujeme za vhodné. Nie pre dvoch - troch jedincov dookola.

Tiež sa nám stalo, že nás na začiatku sezóny mnohí podceňovali. V diskusiách na rôznych hokejových stránkach, sme boli „tí z východu“, ktorí obsadia 10. či 12. miesto v tabuľke. S HC 19 Humenné nikto nerátal, čo bolo cítiť aj pri príchode na zápasy. Aj novinári sa s nami začali zaoberať až po výhre 8:1 v Topoľčanoch, keď začali zvoniť telefóny a chceli rozhovor s Rabčanom, či Borovom. Až od toho zápasu nás začali brať vážne. Teraz sme v polovici súťaže a vieme s každým rovnako vyhrať aj prehrať. Je už len na ľuďoch, či fanúšikoch, aby sa to naučili prijímať. Každý z tímov nás už berie inak, každý sa na nás pripravuje, nepodceňuje nás ako súpera a podľa toho vyzerajú aj tie výsledky, ktoré už nie sú 8:1 ale 2:1, 2:0... Tu nemôže byť ani reč o predávaní zápasov, podceňovaní súpera, nepripravenosti, či zostave. Z našej strany určite nie.

My si každého fanúšika, hlavne na tribúne veľmi vážime. Keď už na ten zápas príde, tak nás nielen povzbudí, ale aj podporí, z čoho my aj žijeme. Neviem ako nazvať tých, ktorí nám píšu do správ „zdochnite“ po prehratom zápase... Tu sa už nebavíme o fanúšikoch, ktorí sú s nami srdcom. Tí „srdciari“ nás zatiaľ držia vždy a my im za to veľmi ďakujeme.

Spomenutí boli aj fanúšikovia na tribúnach, tí tam ale teraz pre pandemické opatrenia nie sú. Chýbajú?

Veľmi. Nedávno, keď sme hrali doma, dal niektorý z chlapcov gól. Jeho prvý pohľad smeroval na tribúny... Žiaľ, prázdne. Veľmi nás mrzia tieto nelogické rozhodnutia. Množstvo ľudí totiž môže chodiť do obchodov, nákupných centier, kde sa to mieša, ale na hokej a veľký štadión nie. Náš štadión má kapacitu 3250 divákov. Ak by, hoci len v režime očkovaní, testovaní, prekonaní, mohla prísť na hokej či už polovica z kapacity, prípadne aj tých 25%, pre nás, no aj pre chlapcov, by to bola obrovská pomoc.

Nám totiž aj tých 25% kapacity návštevníkov urobí sumu, s ktorou náš rozpočet počíta. Zrazu ju nemáme a je to cítiť. Kým nebude divákov, budú výpadky. Úplne či dlhodobo bez divákov, je veľmi zlé rozhodnutie. Veríme, že sa to čoskoro zmení a aspoň nejaké percento kapacity bude uvoľnené a ľudia na ten hokej prídu.

V súvislosti s tým, sa chcem a musím poďakovať v mene klubu aj všetkých chlapcov, mestu Humenné, poslancom, primátorovi Milošovi Meričkovi, ktorý sa o hokej zaujíma a pomáha nám. Poďakovanie patrí aj Komisii športu, ktorá dotáciu pre hokej predkladá poslancom MsZ, ktorí za ňu hlasujú. Bez tejto pomoci by hokej nefungoval. Rovnako bez pomoci sponzorov. Ďakujem každému jednému z nich, ktorí v tejto ťažkej dobe, keď sú sami skúšaní a nevedia ako ďalej, nám pomáhajú v rámci svojich možností.

My ďakujeme za rozhovor prezidentovi klubu Petrovi Ždiňákovi. V tom ďalšom vyspovedáme nového manažéra tímu HC 19 Humenné, Petra Tirpáka.

hc19humenne.sk